Najznámejšia ľudová múdrosť hovorí: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ V minulosti sa na Luciu dievky poobliekali do bielych plachiet a s pomúčenými tvárami chodili po dedine. Búchali na dvere a bez dovolenia vošli dnu. Husím krídlom omietli steny, štetkou ich obielili a tým symbolicky vyhnali zlo z domov. Cesnakom sa zvykli natierať aj vráta maštalí, aby sa pred čarami uchránil aj statok. Zahalené celé v bielom, na hlave uviazaná šatka stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. Tvár sa zvykla zamúčiť, prípadne ju zakryli bielym tylom, zuby si vyrábali zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, ďalšia zase husacie pierka na vymetanie pavučín. Aby ich ľudia nerozpoznali podľa hlasu, bývali ticho a nepreriekli slovka.
Aj v našom zariadení sme si pripomenuli tento deň a oprášili starý zvyk. Naše skvelé kolegyne prekvapili celé zariadenie a všetkých našich prijímateľov. Spev sa niesol po celom oddelení, v bielom zahalená, v rukách tácka so sviečkou, vodou a cesnakom. Krásne vinše, priania požehnania patrili všetkým. Všetkých ponatierali cesnakom, pokropili svätenou vodou, povymetali husacím perom všetky kúty a povinšovali veľa hojnosti. Doobeda si prijímatelia užili tradície sviatku Lucie a poobede sa pridali k pečeniu tradičného vianočného pečiva. Vôňa škorice a vanilky...Vôňa Vianoc.. Aj napriek všetkému je najkrajšia vôňa domova, preto aj my sa snažíme naším prijímateľom každý deň, každú chvíľu aspoň tým málom nahradiť domov.